admin

Každý rok mi prichádzajú do telocvične deti, ktoré ani netušia, čo gymnastika je, no ich rodičia sú presvedčení o jej pozitívnom vplyve na vývoj dieťaťa. A majú absolútnu pravdu – všetci ste už určite počuli naše motto „gymnastika je športom pre všetky športy.“ Z fyziologického hľadiska nie je o čom pochybovať – gymnastika je ideálna ako vstupná brána k športu ako takému, pretože vytvára komplexného športovca: zlepšuje flexibilitu a silu zároveň, vyvíja koordináciu a propriocepciu (vnímanie vlastného tela v priestore), zvyšuje dynamiku a v prípade modernej gymnastiky do veľkej miery aj motoriku a rytmus. Na čo sa však často zabúda – a čo je minimálne rovnako dôležité – je vplyv športu na psychický a mentálny vývoj dieťaťa.

Režim

Jedna zo známok bývalých športovcov je systém, akým fungujú v každodennom živote. Bez ohľadu na to, či ide o bežného zamestnanca pracujúceho od 9 do 5, podnikateľa alebo mamu na materskej, ich každodenný život má režim. Väčšina z nás má v hlave dlhodobý plán na 1 či viac rokov dopredu a zároveň detailný zoznam činností v diári či mobile. Máme cieľ a vieme si zorganizovať deň tak, aby sme ho postupnou snahou dosiahli. Niekto môže argumentovať, že ide o typ osobnosti alebo povahu, či dokonca OCD. No skúste si spomenúť na niekoho z okolia, kto Vám pripomína tento opis a v mnohých prípadoch si všimnete, že väčšina týchto „motivovaných“ ľudí sa v mladosti dlhodobo venovala nejakej športovej či umeleckej činnosti.

Napriek tomu, že plánovanie, motivácia a organizácia sú schopnosti, ktoré by sa mali učiť v škole, nie je tomu úplne tak. Škola, samozrejme, posyktuje určitý režim v zmysle ucelených vzdelávacích osnov a dennodennej dochádzky, no často deti skôr odrádza od záujmových oblastí, pretože ich posudzuje podľa rovnakého kľúča bez možnosti ocenenia kreativity či vlastného vyjadrenia a navyše, v konečnom dôsledku veľakrát nezáleží na dlhodobej práci a snahe. Spomeňte si, koľkí z vás skončili s jednotkou, len vďaka tomu, že si na maturite vytiahli dobrú otázku? A koľkí z vás si ešte pamätajú niečo z vlastnej odpovede?

V športe však opísaná situácia nemôže nastať, pretože telo neoklamete. Ak gymnastka nestavia na dobrých základoch, ťažší prvok sa nevie naučiť – resp. sa ho naučí nesprávne a na súťaži zaň tak-či-tak stratí body, nehovoriac o negatívnych dôsledkoch na zdravie. Jediná cesta na vrchol je pomalá a pokorná. Keď sa tam však dostanete, už môžete ísť len vyššie. A toto je realita, ktorú si deti uvedomia veľmi rýchlo a tie, ktoré vytrvajú, z nej budú ťažiť celý život.

Vytrvalosť

Týmto sa dostávame k 2. bodu – vytrvalosti, ktorá je z mojej skúsenosti najdôležitejšou prísadou úspechu, či už v športe alebo v živote. Počas rokov trénovania som pracovala s veľkým množstvom rôzne nadaných detí a stále sa stretávam s týmito 2 situáciami:

a) príde mega talentovaná gymnastka, no nedáva do tréningu 100% – sčasti preto, že nemusí, lebo jej všetko ide ľahko a sčasti jej z nejakého dôvodu chýba motivácia. Takéto deti často cvičia len pre odmenu či pochvalu a ak ju nedostanú, vnútorne necítia dôvod pokračovať

b) dieťa, ktoré nemá veľké fyzické predpoklady, ale je fascinované gymnastikou a urobí všetko preto, aby sa zlepšilo a neodradí ho rýchlejší progress svojich rovesníkov

Myslím, že je úplne jasné, ktoré dieťa to dotiahne ďalej. Talent je síce v gymnastike rozhodujúcim faktorom úspechu, pokiaľ sa bavíme o gymnastkách svetovej úrovne, no nie pre každého je ultimátnym cieľom dostať sa až úplne na vrchol. Navyše, aj na medzinárodnom poli začíname vidieť menej ohybné gymnastky, ktoré však disponujú úžasnou schopnosťou vyjadriť hudbu pohybom a vtiahnuť divákov do deja choreografie. Tieto zároveň údajne netrpia toľkými chronickými problémami, keďže sa v tréningu sústredia viac na silu a artistiku, ale to už zachádzam do inej témy…

Sebazaprenie

Vytrvalosť je veľmi pekné, avšak obšírne pomenovanie, ktoré zahŕňa množstvo konkrétnych vlastností a naučených schopností a kľúčovým prvkom v nej je práve sebazaprenie. Takmer na každom tréningu sa nájde jedno dieťa, ktoré vyslovene bojuje samo so sebou. V súťažnej sezóne sa objavujú situácie, pri ktorých vysoká motivácia nestačí – vždy mám v skupine aspoň jednu gymnastku, ktorá sa neskutočne snaží, no akonáhle narazí na prvok či manipuláciu, ktorá sa jej nedarí, zablokuje sa a začne sa hnevať či plakať, alebo naopak, opakuje prvok stále dokola bez toho, aby sa zamyslela, kde robí chybu. Prekonanie frustrácie v takýchto momentoch a pochopenie dlhodobého procesu tréningu je zásadné, no nie je to ľahká úloha. Vidím to aj sama na sebe – po rokoch lyžovania som sa začala učiť snowboardovať a dospelácky strach mi niekedy nedovolí postupovať efektívne. Vtedy si vždy spomeniem, ako sa cítia moje dievčatá a snažím sa k nim pristupovať s väčšou trpezlivosťou. Záleží však na ich schopnosti prijať korekcie a aplikovať ich, aj keď im práve nemôžem venovať všetku svoju pozornosť.

Druhá strana tejto témy spočíva v klasickom tvrdom tréningu. Treba prísť na tréning, aj keď ste nemali zrovna najlepší deň, ste unavené, či vás niečo bolí alebo máte obrovskú svalovicu. Vydržať 2 minúty v planku v rôznych polohách, skákať 15 minút na švihadle, či prechádzať zostavu na hudbu naplno v tempe a s výrazom tela si vyžaduje obrovskú dávku sebazaprenia. A na každom tréningu budem ako trénerka očakávať viac. Keď sa dieťa nastaví do správneho športového mindsetu a naučí sa sústrediť na konkrétny moment bez obáv, čo všetko ho ešte v ten deň čaká, má vyhraté. Toto však trvá – a keď sa snaží na maximum, nikdy to nebude o nič ľahšie. Je to však jedinou cestou k pokroku a jedným z dôvodov, prečo si športovci zaslúžia obdiv a uznanie.

Spolupráca a kreativita

Napriek tomu, že gymnastika je z veľkej časti individuálny šport, už len samotné tréningy vyžadujú istú dávku spolupráce. Pre mnohé deti je práve začlenenie sa do kolektívu najväčšou výzvou. Tým, že sa v gymnastike štandardne začína prípravkovými skupinami, ide o deti vo veku 3-5 rokov, ktoré ako škôlkari nie sú zvyknuté až na takúto úroveň organizácie. Popri samostatných cvičeniach od nich vyžadujeme aj tie partnerské, napríklad klasické záklony na bruchu, pri ktorých si deti navzájom pridŕžajú nohy. Zámerne ich vždy spárujem inak, aby sa nikto necítil odstrčený a zároveň všetci pochopili, že sme jeden tím. Postupne si aj cez túto „nútenú“ spoluprácu vytvoria bližšie vzťahy a často aj kamarátstva na celý život.

Počas tvorby zostáv, hlavne v staršom veku, nechávame deťom do istej miery voľnú ruku, aby sme podporili ich prirodzenú kreativitu a motivovali ich. V tomto momente sa najviac ukáže povaha jednotlivcov, ako si postupne rozdeľujú úlohy, niektoré deti sa chytia vedenia a iné zostanú v úzadí. Pre menej priebojné deti je to príležitosť zaujať jasný postoj, presadiť svoj názor a nenechať sa zahnať do kúta, a naopak, pre vedúce povahy je to možnosť naučiť sa spolupracovať a prijať aj názory a nápady ostatných. Samozrejme, ako tréneri to vždy usmerňujeme, no aj pre nás je to náhľad dovnútra fungovania skupiny ako aj pováh jednotlivcov, čo nám v konečnom dôsledku pomáha utužovať vzťahy a zlepšovať atmosféru v telocvični.

Zvládanie výhry / prehry

V športe, a hlavne v gymnastike sa s porovnávaním na súťažiach stretávame extrémne skoro. Napriek tomu, že klasifikačný poriadok určuje súťažný vek „prípraviek“ na deti, ktoré v danom roku dovŕšia vek 7 rokov (teda väčšina z nich začína v 6-ich), mladšie dievčatá nemajú štart na súťažiach zakázaný. To má, samozrejme, za následok nevyhnutnú skúšku emócií v situácii, ktorú dovtedy nezažili. Skorý úspech pravdepodobne posunie deti dopredu, s neúspechom už je to oveľa zložitejšie. Veľmi záleží na psychickej príprave zo strany trénera ako aj rodičov, ktorí by mali úzko spolupracovať, aby zabezpečili hladký priebeh prvých súťaží a pozitívny vplyv na dieťa bez ohľadu na umiestnenie. Ak sa toto podarí, vytvoríme silného jedinca, ktorý si uvedomuje svoju hodnotu a nenechá sa odradiť žiadnymi životnými útrapami.

Zdravé telo = zdravý duch

V dnešnej dobe je veľmi ľahké spadnúť do každodennej rutiny, akou je často práca-domácnosť-deti a školské povinnosti. Mnohí si nájdu čas na oddych len cez víkend – a aj to len v prípade, že stihnú nejakým zázrakom počas týždňa upratať a vybaviť, čo treba. Po celom týždni sú už tak unavení, že namiesto prechádzky vonku či športovej aktivity si radšej napustia vaňu alebo zapnú Netflix, zapustia korene do gauča a na pár hodín si vypnú mozog od reality. Netvrdím, že my športovci to nerobíme, no myslím si, že vďaka rokom systematického tréningu nám vlastné podvedomie nedovolí udržať sa v takomto životnom štýle príliš dlho. Keď prejde najväčšia únava, máme v sebe práve dostatok sebazaprenia na to, aby sme vstali a vyšli von do prírody alebo sa začali venovať nejakej „produktívnej“ činnosti. Vieme, aký dôležitý je pohyb nielen pre telo, ale aj pre psychickú pohodu človeka a udržanie mladej a aktívnej mysle. Keď sa však človek dostane do depresie alebo dlhodobej stagnácie v rôznych oblastich života, odraziť sa naspäť môže byť veľmi náročné. Preto, ak disponuje vyššie opísanými zručnosťami, je o to bližšie k svetlej budúcnosti.

Buďme preto proaktívni a dajme deťom možnosť získať tieto zručnosti hneď, ako sú zrelé na športový krúžok. Či už začnú s gymnastikou alebo iným športom, pravidelnou fyzickou aktivitou v kolektíve a pod dohľadom trénera dostanú do života oveľa viac, ako len silné svaly a dobré držanie tela. Získajú sebavedomie, pochopia dôležitosť systematickej prípravy a nevzdajú sa pri prvých problémoch ani v iných oblastiach života. Navyše budú navždy súčasťou komunity ľudí, s ktorými budú mať niečo spoločné a nikdy sa nebudú cítiť sami či nepochopení. Čo viac si ako rodičia môžete priať?